Život Prešova
online
online
Opice Able a Baker boli prvé primáty, ktoré prežili vesmírny let
28.05.2024 Celý región
Washington/Bratislava
28. mája (TASR) - Aj pri výskume vesmíru, napokon tak ako pri mnohých
iných vedeckých bádaniach, stáli v prvej línii zvieratá. Predtým, ako sa
dostal do vesmíru prvý človek, dláždilo cestu do kozmu v rámci
vedecko-technického výskumu viacero živočíchov.
Prvými primátmi, ktoré prežili vesmírny let sa stali opičie samice Able a Baker. Do kozmu ich vyslal americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA). V utorok 28. mája uplynie od ich letu 65 rokov.
Do radov astronautov sa dostalo mnoho zvierat. Boli medzi nimi psy, opice, mačky, korytnačky, ale aj myši, potkany, pavúky, mloky či ryby. Avšak za vôbec prvé živočíchy vyslané nad hranice zemskej atmosféry sa považujú vínne mušky drozofily (Drosophilamelanogaster), ktoré vyslali do vesmíru Spojené štáty americké 20. februára 1947 na pôvodne nemeckej, dodatočne upravenej rakete V-2. Dostali sa až do výšky 108 km.
V počiatkoch kozmonautiky používali v Sovietskom zväze na lety do vesmíru najčastejšie psy. Vari najznámejším sa stal trojročný psík Lajka, pretože to bolo prvé zviera, ktoré obletelo Zem. Svoj debut na orbite absolvovala 3. novembra 1957 na palube Sputnika 2. Nebola to však len Lajkina vesmírna premiéra, ale súčasne aj derniéra, lebo psík zahynul približne päť až sedem hodín po štarte na následky stresu a tepla.
Naproti tomu, v USA boli najčastejšie používanými zvieratami pri kozmickom výskume opice. NASA vyslala prvú opicu do vesmíru 18. júna 1948. Albert I. však zahynul pri návrate na Zem, pretože mu zlyhal padák. Podobne sa skončila o rok neskôr 14. júna 1949 aj misia Alberta II. Bol to prvý primát, ktorý sa dostal nad výšku 100 kilometrov, ale pri návrate, rovnako ako jeho predchodca, zahynul.
Do histórie vesmírneho bádania sa 28. mája 1959 zapísali až opice Able a Baker. Na palube rakety Jupiter vzlietli počas 15-minútového letu do výšky 480 kilometrov a úspešne sa vrátili na Zem. Tieto dve opice sa stali prvými zvieratami, ktoré prežili let do vesmíru.
Makak rhesus Able ale zomrel štyri dni po pristátí, na reakciu na anestetikum, ktoré mu podali počas operácie na odstránenie elektródy. Menšia opica veverička Baker zomrela vo veku 27 rokov koncom novembra 1984. Je pochovaná na území Národného múzea letectva a kozmonautiky (US Space & Rocket Center) v Huntsville v americkom štáte Alabama, kde na jej náhrobnom kameni návštevníci často nechávajú banány.
Prvým človekom vo vesmíre sa stal sovietsky kozmonaut Jurij Gagarin. Na lodi Vostok 1 vzlietol do kozmu 12. apríla 1961 z kozmodrómu Bajkonur na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Gagarin uskutočnil jeden oblet okolo Zeme a po 108 minútach pristál na padáku 26 kilometrov juhozápadne od mesta Engels v Saratovskej oblasti.
Prvým vesmírnym turistom sa stal 28. apríla 2001 na palube ruskej kozmickej lodi Sojuz TM-32 americký podnikateľ a multimilionár Dennis Tito. Za cestu do vesmíru zaplatil 20 miliónov dolárov.
Prvými primátmi, ktoré prežili vesmírny let sa stali opičie samice Able a Baker. Do kozmu ich vyslal americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA). V utorok 28. mája uplynie od ich letu 65 rokov.
Do radov astronautov sa dostalo mnoho zvierat. Boli medzi nimi psy, opice, mačky, korytnačky, ale aj myši, potkany, pavúky, mloky či ryby. Avšak za vôbec prvé živočíchy vyslané nad hranice zemskej atmosféry sa považujú vínne mušky drozofily (Drosophilamelanogaster), ktoré vyslali do vesmíru Spojené štáty americké 20. februára 1947 na pôvodne nemeckej, dodatočne upravenej rakete V-2. Dostali sa až do výšky 108 km.
V počiatkoch kozmonautiky používali v Sovietskom zväze na lety do vesmíru najčastejšie psy. Vari najznámejším sa stal trojročný psík Lajka, pretože to bolo prvé zviera, ktoré obletelo Zem. Svoj debut na orbite absolvovala 3. novembra 1957 na palube Sputnika 2. Nebola to však len Lajkina vesmírna premiéra, ale súčasne aj derniéra, lebo psík zahynul približne päť až sedem hodín po štarte na následky stresu a tepla.
Naproti tomu, v USA boli najčastejšie používanými zvieratami pri kozmickom výskume opice. NASA vyslala prvú opicu do vesmíru 18. júna 1948. Albert I. však zahynul pri návrate na Zem, pretože mu zlyhal padák. Podobne sa skončila o rok neskôr 14. júna 1949 aj misia Alberta II. Bol to prvý primát, ktorý sa dostal nad výšku 100 kilometrov, ale pri návrate, rovnako ako jeho predchodca, zahynul.
Do histórie vesmírneho bádania sa 28. mája 1959 zapísali až opice Able a Baker. Na palube rakety Jupiter vzlietli počas 15-minútového letu do výšky 480 kilometrov a úspešne sa vrátili na Zem. Tieto dve opice sa stali prvými zvieratami, ktoré prežili let do vesmíru.
Makak rhesus Able ale zomrel štyri dni po pristátí, na reakciu na anestetikum, ktoré mu podali počas operácie na odstránenie elektródy. Menšia opica veverička Baker zomrela vo veku 27 rokov koncom novembra 1984. Je pochovaná na území Národného múzea letectva a kozmonautiky (US Space & Rocket Center) v Huntsville v americkom štáte Alabama, kde na jej náhrobnom kameni návštevníci často nechávajú banány.
Prvým človekom vo vesmíre sa stal sovietsky kozmonaut Jurij Gagarin. Na lodi Vostok 1 vzlietol do kozmu 12. apríla 1961 z kozmodrómu Bajkonur na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Gagarin uskutočnil jeden oblet okolo Zeme a po 108 minútach pristál na padáku 26 kilometrov juhozápadne od mesta Engels v Saratovskej oblasti.
Prvým vesmírnym turistom sa stal 28. apríla 2001 na palube ruskej kozmickej lodi Sojuz TM-32 americký podnikateľ a multimilionár Dennis Tito. Za cestu do vesmíru zaplatil 20 miliónov dolárov.
0
www.ZIVOTPO.sk
